Obrovské budovy ktoré rastú do výšok. Diaľnice ktoré ako asfaltové špagetky spájajú betónové džungle. Človek sa snaží pokoriť prírodné živly. Vymýšľa stále nové technické vymoženosti. Informácie sa na nás valia na každom kroku. A všetko sa stále zrýchľuje a zrýchľuje...
     Vek rozumu, ako s hodnosťou nazývame našu dobu. Práve tento vek rozumu zavinil úbytok citu a mravnosti. Nepriniesol viac pravého šťastia ako doby nevedomosti. Naša civilizácia je chorá! Kvantita vysoko prerastá kvalitu. Trpíme prekrvením mozgu a nedokrvením srdca. Citovo chladneme a ani si neuvedomujeme. Chýbajúce emócie nám dopĺňajú zdegenerované televízne seriály.
     Dnešný človek sa stal titanom, stavajúcim Babilonskú vežu. Prehlásil sa za pána sveta! Vo svojej domýšľavosti sa odvrátil od Boha. Bibliu odvrhol ako balast nezmyselných výmyslov. Zabudol však, že Písmo nevysvetľuje, nedokazuje ale zvestuje. Biblia tu nie je preto, aby sme ju my posudzovali, ale aby ona posudzovala a kritizovala nás.
     Stále nás smädí po šťastí, ale márne ho hľadáme. Nenájdeme ho v žiadnom chvíľkovom pocitu pohody – ani pri pití, ani pri fajčení, ani pri braní omamných látok. Trvalé šťastie nenájdeme ani pri nízkych vášňach, ani pri hromadení majetku, ba ani pri túžbe po moci. Na sklonku života potom strácame zmysel života, ktorý sme celý čas v bludnom kruhu naháňali. Krátkodobé ciele prinesú vždy len chvíľkové uspokojenie a ženú nás ďalej a ďalej do otrockého kolotoča škodlivých túžob. A nemáme čas si uvedomiť našu duchovnú podstatu. Nenájdeme mier so svojím vlastným vnútrom, ktorú nám môže priniesť len najvyššia Láska a Spravodlivosť. Každý kto sa z nás hlbšie zamyslí musí uznať, že nie je bez viny, že nie je dokonalý. Všetci sme vyhľadávali šťastie v chvíľkových opojeniach. Všetci sme občas zašli do slepej uličky. Niekto iba na chvíľu, niekto dlhšie, a niekto už nikdy nenájde cestu von.
     Naša duša má veľa chorôb. Musíme priznať, že naše srdcia sú znečistené neláskou, zlobou, nenávisťou. A táto istá zloba, nenávisť a najhlbšia temnota nás aj obklopuje. Často strácame nádej, aby sme našli cestu von z tejto húštiny. Niekedy sa nám zdá, že Boh na nás zabudol, ale on na nás nezabudol. To my sme na Neho zabudli a preto tá bolesť a tma.
     Dennodenne porušujeme takmer všetky prikázania a zákony. Každá vina, hriech a prestúpenie má svoje následky aj vtedy, keď je už dávno zabudnutá. Všetko sa vracia k východisku. Dobré aj zlé rovnako. To je práve tá kliatba našich hriechov a zla, že ďalej plodia zlo. A toto zlo môžeme prekonať len oľutovaním našich hriechov a skutočným dobrým chcením. Pri takom chcení sa ihneď stanoví hranica bodu na ktorom musí skončiť reťaz zlých spätných účinkov.
     „Ži tak, aby nikto kvôli tebe netrpel! Osloboď sa od zlých myšlienok. Myšlienky sú ako semená, ktoré vložíš do zemskej ríše! V tomto dianí spočíva Božia spravodlivosť, tak ako aj láska Božia.“
     „Bez Boha nie je na svete prečo žiť“
     „Boh je naše útočisko i sila“
     „Keď je núdza najväčšia, je vám pomoc Božia najbližšia“

     A práve táto doba núdze prichádza. Prorokmi a veštcami zvestovaná doba katastrof, ktorá prinesie veľkú zmenu na našej planéte.
     „Všetko musí byť nové.“ Všetko musí prejsť veľkými zmenami. Predovšetkým však hlavne naše myslenie a naša samotné vnútro, naše ja.
     Určité udalosti sa už začali a naberajú stále väčšiu rýchlosť. Celosvetová hospodárska kríza je len začiatkom, po krátkom kolísaní, sa jej následky budú stále prehlbovať až do nevídaných rozmerov. Prinesú veľké spoločenské zmeny. Nečakané zvraty, skratovitosť a výbušnosť. Všetko sa vyostrí.
     Agresívne a sebecké formy myslenia, ktoré už dávno prevládajú v jednaniach ľudí, budú viesť k vojenským konfliktom a neskôr k totálnej vojne. Základné pravidlo znovu platí: Čo zaseješ, aj zožneš.
     Vstupujeme do obdobia, ktoré sa až nápadne podobá k tridsiatim rokom minulého storočia. K čomu to viedlo vieme všetci.
     Lenže v súčasnosti k tomu všetkému sa ešte pridávajú aj prírodné sily! Zemetrasenia, povodne, poveternostné anomálie všetkého druhu, nové choroby a nevídané úkazy na oblohe. Extrém za extrémom. Ich počet sa každým rokom dvoj až trojnásobí. A predsa sa ešte mnohonásobne vystupňuje. Prírodné sily zasiahnu presne danú chvíľu, takým spôsobom a takou intenzitou akú si nevieme ani predstaviť!
     Takzvaní rozumoví ľudia teraz pohŕdavým úsmevom mávnu rukou a posielajú ma na isté miesta. Väčšina z nich po tento odstavec ani nedočíta. Nechcú vidieť, že „veľká zmena“ je tu! Nepočujú, lebo nechcú počuť volanie svojho vnútorného hlasu, že čas sa naplnil. „Človeče zmeň sa aj ty, aby si obstál v novom živote, ktorý príde po veľkom prelome časov!“ Zmeňme sa! Času máme stále menej a menej!
     „Budú dvaja vedľa seba. Jednému bude všetko vzaté, druhý bude v určitom smere nečakane obdarený. Všetko sa ale bude riadiť podľa Veľkého, Pravečného zákona, podľa toho, kto a ako je spravodlivý, čistý a súcitenia schopný voči druhým ľuďom.
     Všetko bude zmerané a zvážené až do posledného haliera, na nič sa nezabudne! Božie zákony pracujú ticho a ľudskému oku a mysleniu takmer nepostrehnuteľne. Pracujú však neuveriteľnou istotou a presnosťou v celom bytí každého človeka!"