Tunel svetla. Tvorí prechod na druhý svet. Čo nás však čaká na druhej strane? Čo nás čaká na „onom svete“, keď raz budeme musieť opustiť naše telo?
     Ľudia si odpradávna kládli takéto otázky. Vôbec nepochybovali o tom že majú aj jemnejšie časti svojho tela, ktoré sa viackrát vracia na Zem. Každé náboženstvo vychádza zo základnej témy, že všetci sa vyvíjame, a po smrti niečo z nás prežije a odchádza podľa zásluh na „určité miesta.“
     Smrť je vlastne len narodením na druhý svet.
     Človek teda má aj jemnejšie telá, tieto sú základom jeho bytia. Našu podstatu tvorí duch, ktorý sa obaľuje jemnejšími obalmi ako duša, astrálne telo a iba najhrubšiu vrstvu tvorí naše fyzické telo. Tieto jednotlivé obaly dokážu niektorí senzibilní ľudia vidieť alebo inak vyciťovať.
     Cieľom človeka je zdokonaliť jeho najhlbšiu podstatu - ducha tak, aby sa už viackrát nemusel vrátiť na túto planétu. Napriek tomu sa dnešný človek venuje nepodstatným, každodenným maličkostiam a zaoberá sa hlavne svojím telom a zovňajškom. Správa sa ako opravár áut, ktorý zhrdzavenú karosériu neočistí, neopracuje, iba zatrie farbou. Hrdza bude pracovať ďalej až kým sa celá karoséria nerozpadne a potom už nebude pomoci. Celá naša civilizácia, aj naše telá sú natom podobne.
     Každý náš čin a každé slovo ovplyvňuje naše jemnejšie telá a tým aj celý náš osud. A nie sú to len činy a slová, ale takisto naše myšlienky a city. Ľudia sa nimi pohrávajú a ani si neuvedomujú čo tým spôsobia. Keby sme sa pozerali duchovným zrakom, videli by sme všade okolo nás veľké množstvo vlákien, ktoré nás všetkých obklopujú ako neviditeľná sieť pavučín. V tejto sieti prevládajú temné vlákna rôznych hrúbok, ktoré sú napojené na zhluky temných, negatívnych energií a preto iba škodia ľuďom. Sú to zhromaždiská zlých myšlienok a citov – ako napr.: závisť, zloba, klamstvo, nenávisť, zmyselnosť, hrubosť a podobne. Oveľa zriedkavejšie by sme stretli ľudí, ktorí sa obklopujú jemnými vláknami a sú napojený na energetické zhluky dobra, úprimnosti, čestnosti, spravodlivosti, či ušľachtilosti
     Neviditeľné nitky nás obklopujú a vytvárame ich každým činom, myšlienkou a citom. Ich kvalita a druh sa odlišuje farebnosťou. Po týchto nitkách - cestách kráčajú duše po smrti do astrálu, čiže na „onen svet“. Tak sme sami strojcovia nášho osudu. V neotrasiteľnej spravodlivosti nás spätný účinok našich úmyslov a činov zasiahne či už v tomto živote, alebo až po ňom. Čo kto zasieva, to musí zožať!
     "Ľudia riadia svojím chcením a myšlienkami osudy celého pozdejšieho stvorenia, ako aj vlastné osudy a nevedia vôbec nič o tom. Podporujú rozkvet alebo odumieranie. Môžu vytvoriť výstavku v najdokonalejšej harmónii, ale tiež taký divoký zmätok, aký je teraz!... Preto sa musí vždy znova volať k všetkým vážne hľadajúcim. Dbajte na čistotu svojich myšlienok! Dajte do toho všetky svoje sily. Nemáte ani tušenie, čo tým vytvoríte. Je v tom niečo mocného! Môžete tak pôsobiť ako silní bojovníci, ako priekopníci Svetla, a tým aj ako osloboditelia svojich blížnych z popínavých bylín jedovatých polí vo svete myšlienkových foriem."