Po milostiplných splneniach z minulosti, keď sme dostávali jednu pomoc za druhou, ale všetky sme premárnili, nás už nič dobré nečaká.
Čo sme mohli pokaziť, to sme aj pokazili!
Preto sa búri všetko okolo nás a proti nám. My sme hlavní hriešnici, my sme spôsobili, že naša planéta je v kríze a z tej krízy sa vie dostať už len vďaka „vyššej pomoci“. Šamani a jasnovidci tvrdia, že Zem zanedlho vstúpi do päťrozmerného priestoru. Vedci neveĺmi veria v takúto neobyčajnú premenu, ale priznávajú, že so Zemou sa dejú veci, ktoré nedokážu objasniť.
     Hustota kmitov našej planéty tzv. Schumannov kmitoček bol doteraz 7,8 Hz čo znamená 7,8 kmitov za sekundu. Počet kmitov vzrastá a v poslednom čase sa zvýšil na 11,2 Hz.
     Všetko sa neustále zrýchľuje. Geofyzikálnych anomálií je stále viac. Odborníci tvrdia, že Schumannove kmitočky súvisia aj s možným vychýlením zemskej osi. Spozorovali aj veľké diery v zemskom magnetickom poli, čo môže spôsobiť, že severný pól sa ocitne namiesto južného a naopak. Spôsobilo by to obrovské zemetrasenia a totálny chaos v informačných siatiach, celá moderná technika by sa zrútila.
     Podľa určitých zdrojov v roku 1996 južný magnetický pól nečakane „preskočil“ z Antarktídy do Kalifornie a po niekoľkých sekundách sa vrátil naspäť. Vyvolalo to výbuchy vulkánov pod ľadmi Antarktídy a o odtrhnutie časti ľadovej pokrývky tohto kontinentu.
     Anomálie počasia sú z roka na rok väčšie a väčšie. Letné horúčavy v Južnej Európe sú vyššie ako v rovníkovej Afrike. Klimatológovia a ochranári sa po dlhých rokoch mlčania, konečne prebudili a bijú na poplach. Hovoria o zmene klímy, ako o dlhodobom procese. Podľa vizionárov a veštcov ale už máme veľmi málo času, lebo všetko sa závratnou rýchlosťou mení.

     „Odnaučili sme sa byť pokorní. Jednostaj nám ktosi nahovára, že my ľudia sme to najväčšie, čo existuje, koruna tvorstva, predbežný kulminačný bod evolúcie. Skutočnosť stoji nad ľuďmi, je popretkávaná duchovnými záchvevmi, spojená s ďalšími dimenziami vesmíru..“ (Däniken)

     V minulých stáročiach a tisícročiach, ľudstvo ako celok napáchalo toľko krutosti a zločinu, že všetky tieto udalosti sa nazhromaždili a teraz sa nám vracajú vo forme katastrof, živelných pohrôm a individuálnych nešťastí.
     Nemôžeme povedať, že to boli iný ľudia, ktorí v minulosti túto vinu uvalili na seba a že mi na tom nemáme žiadny podiel. Pretože my sami sme to boli. Raz tu a raz tam. Na rôznych miestach a v rôznych spojitostiach. Aj keď sme zväčša nič z toho ani netušili. Oveľa viac ľudí, ako by sme si mysleli, sme už poznali v našich predchádzajúcich vteleniach. Keď sa v súčasnom živote stretávame, pociťujeme k sebe buď silnú príťažlivosť, alebo nechuť, vystupňovanú až po nepochopiteľný panický strach. Učíme sa odpúšťať, alebo práve oni odpúšťajú nám.
     Po smrti naša duša postupuje na úroveň, akú si zaslúži, na ktorú sa svojim myslením, cítením a konaním počas života dopracovala. A potom sa znovu vraciame na Zem, ktorá je pre nás akoby školou, kde sa máme naďalej vyvíjať.
     Všetky napáchané krivdy sa nestihnú v priebehu jedného života vybiť, to je príčina prečo tomu väčšina ľudí neverí. To, že našu ďalšiu existenciu ovplyvňuje práve naša súčasnosť a že všetky naše činy sa nám vracajú vo forme karmy – buď dobrej, alebo zlej, hlásajú všetky východné náboženstvá a filozofie. O reinkarnácii bol presvedčený aj Shakespeare, Woltaire, Balzac, Goethe, Tolstoj či Kipling. Dnešný pravoverný kresťan odmieta vieru v mnohonásobné vtelenie sa duše a pridržiava sa zásady, že človek žije iba raz. Kresťanstvo ale túto myšlienku tiež uznávalo. Cirkevný hodnostári v roku 553 na piatom koncile v Carihrade zamietli a odsúdili učenie o karme a reinkarnácii. Texty, ktoré sa zaoberali touto tematikou dokonca dali odstrániť z Biblie. Chceli si tak zabezpečiť neobmedzenú moc nad ľuďmi. Týmto činom ale zviedli veľa ľudí z pravej cesty.
„Človek je ten, čo nosí v sebe vyššiu bytosť, nie je on sám!“ (Exupéry)

     Základnou chybou dnešného človeka je, že sa identifikuje iba s telom. Telo nie je naša podstata. Je len obal pre nášho ducha, ktorý prichádza na Zem, akoby ponorený do viacerých obalov, aby sa tu mohol vyvíjať. Musí rozviť svoje schopnosti odpykať svoje sám sebou napáchané krivky, aby sa poučený a zdokonalený mohol vrátiť naspäť k Svetlu. Náš osud je v našich rukách. Kto pozná príčiny a následky všetkého diania, môže zmenou svojich činov a myšlienok zmeniť i svoj osud. Nikdy nie je neskoro. Treba len začať a konečný bod zauzlenia sa nám stanový. Každý máme šancu s trvalým dobrým chcením sa aj tá najhoršia karma oslabí a rozviaže. Môže prebiehať podľa známeho výroku „Oko za oko, zub za zub“, tak, že človek pocíti rovnaké účinky svojich minulých chýb sám na sebe. Vrah bude zavraždený, zlodej okradnutý a pod, Čistá a hlboká láska k akejkoľvek osobe, alebo trvalé úsilie o dobro môže karmu zoslabiť, alebo sa jej účinky prejavia len mierne.
     Edgar Cayce tiež veril v reinkarnáciu. Podľa neho-„Reinkarnácia znamená vývoj ľudského ducha vo viacerých, po sebe nasledujúcich pozemských životoch, raz ako bohatý, raz ako chudobný. Raz jednej, potom zas druhej rasy –až kým duch nedosiahne takú dokonalosť, ktorú nám Kristus sľúbil. Duše sa prechádzajú ako herci v rôznych rolách a kostýmoch pri rôznych predstaveniach.“
„Božie mlyny melú pomaly, ale isto.“
Dnes už väčšina obyvateľov našej planéty akceptuje tušenie, že sa okolo nás i v nás deje niečo prevratného, Že sme súčasníkmi blížiacich sa veľkých zmien. Akoby „niečo viselo vo vzduchu“, pripomínajúc očistnú búrku, ktorá nám prinesie karmické vyrovnanie.
     Všetko sa vracia späť a preto ľudia často nariekajú a žalujú „ako to len Boh mohol dopustiť!“ Ľudstvo ako celok má obrovskú vinu, preto aj karmické rany prichádzajú častejšie a hromadnejšie – vo forme nehody, vojny, živelných pohrôm či iných katastrof. Biblické príbehy – Sodoma a Gomora, či Ninive – tiež boli trestom, spätným účinkom, mravného a hospodárskeho rozkladu spoločenstva.
     Naša doba je však omnoho skazenejšia! Čo teda môžeme očakávať, keď dnešný človek sa natoľko zdialil od prírody a od duchovných zážitkov, že takéto názory vykáže do ríše fantázie a ľuďom, ktorí sú citlivejší a vnímavejší sa smejú. Aj tieto moje slová čítajú ironickým úsmevom, že „oni to vedia lepšie“ a takéto názory nepatria do 21. storočia.
     Jednoznačne patria! Viac než kedykoľvek predtým. Žijeme vo veku, keď sa menia veľké nebeské cykly, éru Rýb vystrieda Vodnár. Sme v akomsi prechodnom období, ale ten prechod bude veľmi bolestiví.
     V zúčtovaní každý nemusí zložiť „záverečnú skúšku“. Buď je dostatočne zrelý a môže postúpiť, alebo premeškal svoj čas a jeho vývoj končí v tomto bode. Preto je naša spoločnosť taká vyostrená a plná toľkých kontrastov. Všeobecne platí buď – alebo. Buď nastúpime na cestu duchovného rozvoja, alebo podľahneme materiálno-konzumným hodnotám, ktoré ale vedú do slepej uličky, odkiaľ už niet návratu. Po veľkých utrpeniach by sa ešte aj našla cesta späť, ale na také zdĺhavé a namáhavé obchádzanie už niet času.
     Udalosti, ktoré už vo svete začali, sa rozbiehajú a naberajú stále väčšiu rýchlosť. Chtiac či nechtiac sa každý svojimi postojmi a presvedčením zaraďuje na jednu či druhú stranu. Času však máme stále menej a menej! Preto si musíme rozmyslieť všetko čo robíme, hovoríme, cítime a myslíme. Všetky tieto úrovne nášho konania majú svoje ďalekosiahle následky.
     Za naše činy a slová máme aj právnu, pozemskú zodpovednosť – to je každému jasné. Sme ale náchilný hovoriť „že v myšlienkach môžeme všetko spraviť“. Môžeme. To je pravda, ale za každú myšlienku nesieme duchovnú zodpovednosť. Každá vzniknutá myšlienka dostáva ihneď určitú formu. Živá sila od Stvoriteľa sformuje ho do zhusteného útvaru, teda na niečo skutočné, čo potom priťahuje rovnorodé podľa zákona príťažlivej sily. Jednoduchšie povedané naše myšlienky vytvárajú našu budúcnosť. Abd-ru-shin o tom povedal: „Dbajte na čistotu svojich myšlienok! Dajte do toho všetky svoje sily. Nemáte ani tušenie, čo tým vytvoríte. Je v tom niečo mocného! Môžete tak pôsobiť ako silní bojovníci, ako priekopníci Svetla, a tým aj ako osloboditelia svojich blížnych z popínavých bylín jedovatých polí vo svete myšlienkových foriem.“
     Každé citové chcenie človeka pôsobí ako kľúč ku klenotnici s vznešenou silou. Táto sila neprivádza ani dobré ani zlé, ale jednoducho to, čo človek chcel. Preto máme veľkú zodpovednosť za všetky svoje myšlienky a city. Pritom je dôležité vedieť, že ani jedna zlá myšlienka neostane neodpykaná, aj keď sa nestala pozemským činom.
     Aj nové objavy kvantovej fyziky dopĺňajú tieto názory. Vedecké výskumy menia celé naše chápanie hmoty. Sledujúc stavbu hmoty, dospejeme k jednotke, ktorá je zatiaľ považovaná za základnú a nemá nič spoločné s hmotou v doterajšou chápaní. Podľa tejto teórie, všetko okolo nás je súhrnom energií, naše emócie a myšlienky sú tiež druhom energie, ktoré sa pri realizácii spájajú s večným zdrojom energie.
     Stav celého ľudstva môžeme vyjadriť nasledujúcimi vetami. Ľudská myseľ má v sebe tajomnú silu. Táto tajomná sila, spolu s našimi minulými vteleniami, určuje našu prítomnosť aj budúcnosť. Všetko sa vracia späť k východisku a to dokonca ešte znásobené. Dobré a zlé rovnako!
     „Čo človek zaseje, to zožne!“