Ku dnešnému dňu existuje na Zemi niekoľko tisíc náboženstiev a siekt. Všetky majú rozdielne názory na určité udalosti. Všetky sa vo väčšej či menšej miere hádajú a nenávidia. A to napriek tomu, že vznikli z tej istej príčiny – pomáhať ľuďom na ceste k Bohu. Pôvodne všetky dnešné veľké náboženstvá mali ten istý pôvod. Veď Pravda je len jedna, preto sa všade prelína. Ľudstvo v rôznych dobách dostávalo priame duchovné vedenie zo Svetla. Vo svojom duchovnom úpadku sme však nikdy nič netušili o týchto pomociach, ktoré nás mali viesť, aby sme nemuseli zblúdiť z pravej cesty.
     Abd-ru-shin k tomu píše:
„Keby ľudia v priebehu tisícročí nekonali stále tak, ako konajú ešte dnes, keby všetko, čo im malo pomôcť ustavične kvôli prispôsobeniu svojmu ľudskému zmýšľaniu a pozemským prianiam nekrivili, bolo by teraz na Zemi len jedno jednotné učenie, ktoré vychádza len z Vôle Božej. Nebolo by toľko druhov vyznaní. ... všetky učenia boli kedysi Bohom chcené, prispôsobené presne jednotlivým národom i krajinám a boli sformované úplne podľa ich duchovnej zrelosti a schopnosti prijímať.“
     Nasledujúce informácie nebudú čerpané z učebníc dejepisu, ale z duchovne prijatých kníh a spisov. Vychádzajú s poznania, že vo stvorení sa nič nestráca, že všetky živé diania zostávajú nezmazateľne zachované. Avšak schopnosť k ich prijatiu majú iba určití veľmi citliví ľudia.

     V najstarších prehistorických dobách, o ktorom terajšia história nieč ani netuší, priniesol prvé vedenie o Bohu Hjalfdar.

     V ďalších pre nás bájnych časoch boli pod najvyšším vedením Atlantíďania, ktorí sa priam míľovými krokmi zdokonaľovali oproti iným národom. Atlantíďania vo svojom pozemskom prepychu zleniveli. Odmietli ďalšie duchovné pomoci, a tak sa nedozvedeli o nebezpečnom vplyve temna. Niečo podobné sa deje aj v súčasnosti s nami. Napriek častým varovaniam nechceme vidieť náš duchovný a morálny úpadok. Tiež sa nechceme duchovne prebudiť a tiež odmietame všetky ďalšie pomoci.. Aj náš koniec môže byť podobný ako ich!
     „Obrovská Atlantída. ktorá sa považovala za nezničiteľný svetadiel, sa potopila za jediný deň a jedinú noc“. Zasvätenci a najvyspelejší jedinci uverili predstavám, ktoré ich upozorňovali, a vopred sa presťahovali do iných končín sveta, najmä do Egypta.

     V inej časti sveta dávno zašlých dobrách prišiel na Zem Bohatier Krišna. Začal oslobodzujúci boj v národe, ktorý vo svojich chrámoch prinášal ľudské obete.
     Ako anjel hnevu kráčal Krišna so zdvihnutým mečom až k obetnému kameňu z ktorého ešte vytekala krv mladého dievčaťa. Chrámom znel jeho hlas.
     „Von s vami vrahovia. Je koniec krvavým kúpeľom. Keby ste mali oči oslepli by ste hrôzou vašich činov, ktoré sa tisíckrát znásobené valia na vás. Obopnú vás ako hady a uškrtia k smrti. Čo chcete byť navždy pripútaní k Zemi?“

     Veľké a jednotné vedenie zo Svetla nám poslalo aj Zoroastra. Narodil sa v Perzii, v dobe keď sa tam rozmáhalo bludárstvo. Viedol svoj ľud ďalej k viere v Boha, a už v dávnych časoch pripravoval ľudí na čas posledného súdu a na príchod „Saoshyanta“.

     Svedectvo o Pravde a o jedinej správnej ceste priniesol aj Lao-c’, Bol duchovným vodcom čínskeho národa, priniesol učenie o „Vznešenom“ a o zákonoch pôsobiacich vo stvorení. Spolu s cisárom rozšíril svoje vedomosti po celej krajine.
     Ako všade, ani v Číne nenasledovalo ľudstvo vedenie paprsku Svetla. O pár rokov neskôr pod vedením nového „mudrca“ Kon Fu-c’, odmietli učenie o „Vznešenom“ a vrátili sa k modloslužobníctvu.

     A potom prišiel ten, ktorý sa prebudil na onom svete – Budha. K tým, ktorí sa odhodlali ísť jeho cestou vravel: „Máte sa usilovať žiť tak, aby ste našli opäť svoje východisko. Z Onoho sveta sme prišli, na Onen svet sa musíme opäť vrátiť. Vy viete, že toho nedosiahneme jediným životom, a že sa musíme viac krát narodiť na tento svet.“
     Budha priniesol vedenie o Pánovi všetkých svetov, o neviditeľnom večnom Bohu, ktorý stojí nad všetkým. Svoje vedenie získal v osamelosti, ponorení do meditácie. Dnešní nasledovníci sa len poddávajú nekonečným meditáciám a chcú sa rozplynúť v nirváne, bez toho žeby vyvinuli všetky svoje časti osobnosti.

     A po prvý krát prišiel ten, ktorý niesol v sebe žiariaci kríž. Vraveli mu syn svetla – Abd-ru-shin. Vytvoril na Zemi ríšu Is-Ra, kde pod jeho vedením žili ľudia v mieri a v harmónii.
     Sám takto vravel k svojmu ľudu:
„Som tu, aby som sa učil, aby som zbieral skúsenosti. Viem – a veľmi ma to bolí – že všetko čo teraz vytvorím, chcú ľudia zničiť. Nič nenechajú a pôvodnej čistote!...
... Vrátim sa do svojho domova, ale prídem znovu! Keď potom vstúpim na túto Zem, budem znovu budovať. Neprivediem k Bohu jediný malý kmeň, ale všetkých ľudí na Zemi, ktorí toho ešte budú schopní...
... Ľudia v tejto neskoršej dobe budú zapchávať uši, aby nepočuli môj hlas, Bude ale tak mohutný, že ho budú počuť aj hluchý, a Zem ho bude vracať s hrmivou ozvenou. Hory sa otvoria a z potokov sa stanú rieky! Všetko bude svojou rečou zvestovať moje meno. Potom sa už nikto nebude zbabelo ukrývať pred Svetlom. Všetky chyby budú vytiahnuté na svetlo. Ja, Boží meč, budem všetko neúprosne súdiť!“
     Abd-ru-shin tiež duchovne pripravil Mojžíša, na jeho vodcovskú úlohu, ktorý pod jeho vedením priniesol vedenie o Bohu pre Izraelitov. Priniesol im desať dokonalých prikázaní, ktoré chovali v sebe spásu sveta a mali ľuďom uľahčiť život.

     A potom prišiel Ježiš – Láska Božia. Už len on jediný, svojou najvyššou duchovnou silou dokázal premôcť silný vplyv temna.
     Liečil, uzdravoval a hlavne „zobúdzal“ a zdokonaľoval duchovne tisíce ľudí. Jeho kázania boli v tej dobe také nové a mimoriadne, že ľudí zasahovali priamo do srdca. Svoje učenie pôvodne priniesol Izraelitom, ale oni nielenže nespoznali očakávaného Spasiteľa, ale ešte ho sami dali aj zavraždiť. Dnešný kresťania si myslia, že Ježiš svojou smrťou ich vykúpil a zbavil hriechov. Ako by však mohol niekto trpieť za hriechy iných, a ešte k tomu samotný vtelený Boh, za nás obyčajných ľudí! Každému kto sa len trocha nad tým zamyslí musí byť jasné, že sa tu niečo skrivilo. Nezomrel so zámerom, aby svojou smrťou vymazal všetky hriechy. Keby to tak bolo, dvetisíc rokov by už vládol na Zemi pokoj, láska a spravodlivosť. Ježiš mohol oslobodiť od hriechov jedine poznaním, ktoré priniesol.
     I keď vraždou Božieho Syna temno dočasne zvíťazilo, nepodarilo sa mu prekaziť jeho pôsobenie. Zažalo sa ako oheň v srdciach čistých ľudí, ktorý sa šíril do celého sveta ako plameň nádeje.
     „Všetko čo chcete, aby ľudia robili vám, robte vy im.“

     A ako ďalšiu pomoc dostali ľudia proroka Mohameda.
     V mladosti mu rovnakou mierou vštepili židovské a kresťanské náboženstvo. So žiadnym z nich sa nestotožnil, lebo sa bránil ustrnutiu a dogme. Židovstvo sa mu javilo ako strnulé a zlomené, lebo odmieta Ježiša. Kresťanstvo zase kvôli výkladom cirkvi neobsahovalo čistú pravdu, ako ju priniesol Ježiš. Mohamed spojil tieto dve náboženstvá do jednotnej, živej viery. Zjednotil Arábiu vo viere v Boha a ľudu priniesol slobodu.
     Po Mohamedovej smrti sa zopakovali diania z minulosti. Jeho učenie bolo pokrivené temnom a čistá pravda zakalená dogmou.

     A po druhý krát prišiel na Zem – Syn Človeka. Svoju pravdu na rozdiel od Ježiša nielen hovoril, ale aj spísal. Jeho dielo však, žiaľ, ocenili len máloktorí a ešte menej je tých, čo ho aj pochopili.. Preto je autor pre väčšinu čitateľov záhadou a neznámou.
     Pri svojom druhom vtelení v 20.storočí v Nemecku – Duch Pravdy prijal svoje prvé pozemské meno Abd-ru-shin, a pod ním zverejnil aj svoje dielo Posolstvo Grálu.
     V tomto diele priniesol nové poznanie, z ktorého dovtedy existovali na Zemi len kvapky v niektorých náboženstvách. Iba ten, ktorý prišiel priamo od Stvoriteľa, mohol podať taký ucelený a jasný názor na zmysel ľudského života a na pôvod človeka. Dal ľuďom toľko, koľko mali pochopiť a prijať do doby triedenia pred súdom. Zároveň oznámil blížiaci sa súd, v ktorom prežije len to, čo bude nové čiže užitočné a pravé.
     Syn Človeka, spolutvorca a udržovateľ života v celom stvorení, ktorý každoročne vysiela ľuďom základnú energiu potrebnú na ich existenciu, zostal odmietnutý a nepochopený ako kedysi Ježiš!

     Tisícročia boli Svetlom vynaložené k tomu, aby nás ľudí vychovávalo a pripravovalo na dobu, v ktorej sa musíme súdiť. Doba na ktorú bolo u každého zvestovateľa poukázané teraz nadišla. Lenže my ľudia sme od Pravdy odvrátenejší než kedysi. Tvrdošijne sledujeme iba výplody vlastného chcenia – vedieť všetko lepšie.
Čo si myslíte, čo sa teraz stane ?
     Milostiplné zázraky sa nám odohrávajú priamo pred očami, ale my ich nevnímame. Otupenou mysľou sme odmietli aj poslednú pomoc pred súdom, v osobe pani Makedonovej, ktorá nám v novom evanjeliu zvestovala narodenie kráľa Tisícročnej ríše – Imanuela. Sme natoľko duchovne vlažní a odmietaví, že udalosti sa vyvinuli ináč než sa mali. Nie podľa predstáv ľudí, ale podľa Božej vôle!
     Presne tak, ako sa to uvádza aj v Biblii. Aj ďalšie udalosti sa stanú presne podľa Biblie!

„Prídem zhromaždiť všetky národy, prídu a uvidia moju slávu.“ (Biblia-Izaiáš)