V toto okienku by som sa s Vami rád podelil o zaujímavé články, ktoré mňa osobne veľmi oslovili. Takže postupne by som tu uverejňoval informácie od iných autorov, ktorý samozrejme súhlasia so zverejnením.
Martin Hruštínec: Jedna prechádzka s minisukňou = 500 démonov
Vysvetlíme si prečo. Je na škodu človeka, ak nevie o sile svojej mysle. Bežne si ľudia namýšľajú, že myšlienky ,,to je nič“, niečo čo neexistuje a preto si môže každý myslieť čo chce a ako chce. Že, myšlienky nikto nevidí, len autor myslenia a je plne súkromnou záležitosťou jedinca. Hlboký omyl.
Človek, ktorý myslí, podľa druhu svojho myslenia vytvára buď pozitívne energie – dobrodejov alebo negatívne energie – fantómov, démonov. Ide o reálne existujúce skutočnosti. Príklad. Človek je závistlivý. Vidí susedovo nové auto a začne produkovať závistlivé myšlienky. Dotyčný týmito myšlienkami vytvára démonov závisti, ktorí budú žiť svoj vlastný život. To znamená, že jemnohmotným vláknom budú spojené s vlastným tvorcom, ktorého budú nutkať myslieť závistlivo ale budú aj ovplyvňovať podobných ľudí, teda závistlivcov. Týchto ľudí budú taktiež nutkať k závisti ale i k činom. A je jedno, kde na planéte sa nachádzajú, pre jemnohmotnú entitu to nemá vplyv. Taktiež budú tieto myšlienky ovplyvňovať suseda pokiaľ v sebe prechováva rovnorodú necnosť závisti.
A tak človek s negatívnym myslením, či o tom vie alebo nevie, ovplyvňuje negatívne podobne mysliacich jedincov. Ale i človek, pozitívne mysliaci, ovplyvňuje resp. jeho pozitívne energie (myšlienky) ovplyvňujú iných podobne zameraných ľudí, nech sa nachádzajú kdekoľvek na zemi.
Nevieme o týchto dejoch!!!
Človek môže byť spoluvrahom a ani o tom netuší. Nejde o metaforu ale o reálnu existujúcu skutočnosť, potom sa čuduje spätným účinkom zvratného pôsobenia. ,,Však, ja som nikdy nič zlého nikomu neurobil“, povie si. Ale aké boli jeho myšlienky? Na to človek nechce dbať. Veď sa také niečo v škole neučil. Veda o tom nič nehovorí. A náboženstvu je to jedno. Tak prečo by sa mal človek namáhať s nejakým myslením? S čistým? Na čo, keď nejde o nič. Nikto ma nevidí a Boh mi, keď sa vyspovedám, odpustí. Však sú to len myšlienky. Materialista to má zdanlivo jednoduchšie - ,,čo sa nedokázalo, neexistuje“. To že tento výrok postráda logiku, ho už nezaujíma.
Tak je to s týmto ľudstvom, všade kde sa človek pozrie lenivosť ducha, lenivosť zaoberať sa vážnymi vecami. A pritom vo svetle týchto zákonitostí je myslenie nesmierne vážnou a zodpovednou skutočnosťou. Tak vážnou, že sa človek musí až triasť. Obava pred negatívnym myslením musí byť samozrejmou...ak človek o týchto zákonitostiach vie. Ak nevie...tak to tak chcel, ale zákonitosti budú fungovať stále.
Človek je zhrození nad lúpežnou vraždou z televíznych novín, avšak možno, dotyčný čo sa tak nad tým rozčuľuje je spoluzodpovedný za ten čin. Jeho chamtivé myšlienky ovplyvnili vraha, ktorý je len duševne labilnejším a rovnako chamtivým, že pri prepade...však vieme. Vidíme to denne v TV. Sú časté prípady kde aj samotný zločinec sa čuduje, ako mohol také niečo urobiť. Znalý vie. Obrovské množstvo nielen jeho ale i cudzích (vytvorené inými ľuďmi) démonov, ktoré ho doslova tlačia k činu.
A my o tom nič nevieme.
Aký osud môže ľudstvo stihnúť?
Jedna prechádzka s minisukňou = 500 démonov. Asi nik nebude polemizovať o prebujnenej sexualite dnešných dní. Erotika je najrozšírenejším druhom na internete. Reklamy lákajú obnaženými ženami na akýkoľvek tovar, zábava sa dnes zamieňa za sexualitu a v pornografickom priemysel sa točia miliardy. Keď budeme sledovať reči, tie sa vo väčšine točia okolo sexu. A to v najrozličnejších formách a v najpestrejších podobách.
V tomto smere sme zdegenerovali. Naše myšlienky sú infikované nemravnosťou, naše mozgy pod vplyvom nezdravej prepudovanosti generujú stále nových a nových démonov žiadostivosti.
Proste, žijeme v takej dobe. Čo s tým môžeme urobiť? Pointou tohto článku je poukaz na ostražitosť. Ostražitosť je bdelosť, o ktorej hovoril už Ježiš (bdejte a modlite sa). Lebo aj pri najväčšej duchovnosti, či chceme alebo nechceme, musíme pochopiť, že na tejto zemi žijú rôzne skupiny ľudí – jedni viac chápajúci, iní menej a ďalší úplne prepadnutí do nevedomia. Bdelosť nie je nič iné ako neustála sebaobrana pred duševnými mrzákmi, ktorí nedokážu pochopiť tie klenoty, ktoré nosíme vo svojom srdci. Bdelosť je neustála duchovná činorodosť. Neustále preverovanie, či to, čo robím mne alebo ostatným skutočne prospieva na ceste k Svetlu.
Vráťme sa k móde dnešných dní. Ak sa žena príliš obnaží, pôsobí na pudy muža (česť výnimkám). To je fakt, samozrejme, kto nechce túto skutočnosť uznať je to jeho vec. Odtrhnutosť od reality si proste určité veci nepripustí, aj keď všetky dôkazy jasne hovoria ako sa veci majú. Stačí pozerať svet, rozhovory mužov, internet... Muž dnešnej doby, žiaľ, pri pohľade na polonahú ženu, nie je schopný zachovať si čisté myšlienky. Lebo nechce...
Preto, ak si žena zvolí provokatívny šatník, riskuje zo strany mužov ataky ich myšlienkovými formami. To znamená, že démoni nemravnosti sa nalepia na jej auru, zašpinia ju. A tu nastáva ten veľký problém. Úlohou ženy je spájať sa so Svetlom a brať z tohto Svetla inšpirácie na budovanie kráľovstva Božieho na zemi. Svojou jemnosťou, dôstojnosťou a čistotou podporovať ušľachtilosť!!! A úlohou muža je túto čistotu ženy chrániť a jej prijaté inšpirácie napĺňať (aktívne sa podieľať na realizácii dobra)!!!
Žena s chlipnými myšlienkami v aure nielenže pre túto zašpinenosť nie je schopná spojenia sa so Svetlom (Svetlo nemôže preniknúť) ale sama je ešte aj nutkaná týmito cudzími dotieravými myšlienkami ku nemravnosti, čo sa prejavuje jej povolnosťou v najrozličnejších obmenách. Tu samozrejme záleží na individualite samotnej ženy, na jej zrelosti, čím nezrelšia tým viac podlieha atakujúcim vonkajším vplyvom. Čím zrelšia tak tým menej alebo vôbec. Teda je to individuálne.
Otázkou však ostáva, v akom stave zrelosti sú dnešní ľudia?
Ďalšou skupinou sú pohŕdavé a odsudzujúce myšlienky mužov, ktorí si už síce uvedomujú márnotratnosť módnych výstrelkov ale to najpodstatnejšie – lásku, ktorá nikoho nesúdi a neodsudzuje, do svojich životov ešte nezačlenili.
Ak by muži dnešných dní boli skutočne mužmi, tak aj keby ste, vy ženy, okolo nich chodili nahé, žiadne nemravnosti vo svojich mozgoch by nevytvárali. Nemusel by som tento článok písať.
Bdelosť. To je to, čo dnes ľuďom chýba. Chápete, že dnešný presexualizovaný svet vás nabáda k ešte väčšej vážnosti v obliekaní? Že pravdepodobnosť mužových nemravných myšlienok je diametrálne väčšia pri vašej minisukni, polonahom obliekaní nedôstojnom ženy? Že sa potom spolupodieľate na hrozných činoch labilných jedincov kdekoľvek vo svete, ovplyvnených myšlienkami vami vyprovokovanými?! Chápete, že len vo vašej čistote spočíva vaša sila, a že muž vidiac vás dôstojnou, ušľachtilou nielen vo vnútri ale aj v spôsobe odievania vás bude chcieť prirodzene chrániť? A jeho myšlienky sa stanú podporujúcimi(*)?
Stud je jedna z vlastností ľudského ducha. Ak by si túto vlastnosť človek nenechal zakrpatieť, vďaka studu (hanblivosť) by dnešný svet vyzeral úplne ináč. Súčasný spôsob obliekania hovorí o stratenom stude. Je dôležité, aby človek opäť nadobudol svoj stratený stud, ktorý mu nedovolí nemravné výstrelky. Taký človek vo svojej čistej podstate bude potom Svetlom chránení a približujúce sa negatívne myšlienky iných ľudí sa od neho odrazia.
V tomto článku nie je priestor nad analýzou, prečo ženy podľahli takému spôsobu v obliekaní (prečo stratili stud), aký dnes vidíme a je mi úplne jasné, že tieto riadky dokáže pochopiť len jedinec, ktorý ešte zostal do určitej miery spojený s realitou, alebo taký, ktorý chce úprimne chápať Pravdu.
Tým najdôležitejším je naša dobrovoľná snaha uvažovať a citom vyciťovať tieto skutočnosti. Proste, neuspokojiť sa s väčšinovým (stádovitým) názorom a nechávajúc sa ním vliecť životom.
(*) je to sila pôvabu ženy, ktorá pôsobí na muža povznášajúco, posiluje v mužovi jeho mužské cnosti jemu neviditeľnou silou ženského vyžarovania, pokiaľ žena dbá o čistotu svojho života vo všetkých smeroch. Pravá ženskosť pomáha mužovi stať sa lepším a ušľachtilejším. Samozrejme, aj tu slobodná vôľa muža ostáva zachovaná a ako využije silu pravou ženou mu sprostredkovanú záleží len na ňom.
Autor: Martin Hruštínec
Martin Hruštínec: Ezoterický pohľad na internet v súvislosti so svetovým dianím
Ezoterický znamená skrytý, utajený. Tento článok má prispieť k poodhaleniu fenoménu internet a súčasného diania, je v súlade s kresťanskou náukou, ku ktorej sa hlási asi 80 percent nášho obyvateľstva. Článok vychádza z piliera všetkých kresťanských cirkví t.j. z Biblie z Nového Zákona. Má byť podnetom k samostatnému skúmaniu a hľadaniu širších súvislostí javov nás obkolesujúcich.
Nepochopenie Kristových slov nielen cirkvami, má v súčasnosti ten následok, že nevidíme vôbec spojitosť dnešnej doby, v ktorej momentálne žijeme s textami Nového Zákona. A to je katastrofa, lebo dnešná doba je pre každého človeka osobne tak dôležitá, ako žiadna iná v minulosti. Ak si neotupil jemné vnímanie, tak to môže cítiť. V evanjeliách je nespočetné množstvo poukazov na posledný súd, žatvu, triedenie zŕn od pliev (je jedno ako sa to nazve) a výstrah, ale aj rád ako obstáť, veľké množstvo poučení ako nebyť medzi tými, čo zhynú. Je dosť nepochopiteľné s akou ľahkovážnosťou chodíme okolo toho, akoby sa nás to vôbec netýkalo. Cirkev so svojou spiacou nemocou len prispieva k ešte väčším driemotám ľudského ducha. Práve cirkev, ktorá by v tom mala mať asi najjasnejšie. Žiaľ, realita je taká, že blúdi a vôbec nevie čo sa v súčasnosti deje, nevie nájsť zmysel vecí súčasného diania. Zamýšľal sa niekto vážne, čo Pán Ježiš myslel tým posledným súdom?
36/ Ale hovorím vám, že z každého prázdneho slova, ktoré ľudia vyslovia, budú vydávať počet v súdny deň. (Evanjelium podľa Matúša 12. kap.)
49/ Tak bude na konci sveta: vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých 50/ a hodia ich do ohnivej pece; tam bude plač a škrípanie zubov. (Evanjelium podľa Matúša 12. kap.)
31/ Keď Syn človeka príde vo svojej sláve a všetci anjeli s Ním, posadí sa vtedy na trón svojej slávy. 32/ I zhromaždia sa pred Neho všetky národy; a oddelí ich, ako pastier oddeľuje ovce od kozlov. (Evanjelium podľa Matúša 25. kap.)
27/ a dal Mu moc súdiť, pretože je Syn človeka. 28/ Nedivte sa, že prichádza hodina, v ktorú všetci v hroboch počujú Jeho hlas, 29/ a tí, čo dobre činili, vyjdú na vzkriesenie k životu, tí však, ktorí páchali zlo, na vzkriesenie k súdu. (Evanjelium podľa Jána 5. kap.)
Možno po zverejnení Fatimského proroctva uzavretého v trezoroch Vatikánu pred verejnosťou by sa mnohým otvorili oči, ale to nie je podstatné, samotné evanjelia hovoria dosť jasnou rečou. Tiež Jánovo zjavenie alebo ak chceme Jánova apokalypsa hovorí práve o dnešnej dobe. V súčasnosti je len terminologicky zamenený pojem apokalypsa pojmami finančná kríza, hospodárska a energetické kríza, klimatické zmeny, globálne otepľovanie, kríza a rozklad medziľudských vzťahov. Skôr ako budeme chcieť pochopiť samotný význam posledného (svetového) súdu je potrebné mať jasno v chápaní existencie človeka.
Podstata človeka
Syn Boží často a prísne nabádal k bieleniu rúcha. Na život bez hriechu a necností. Na pestovanie lásky k Bohu Otcovi a k blížnemu. Pritom by sa človek nemal zameriavať len na vonkajší prejav správania, ale mal by dbať aj na svoj vnútorný stav, na svoje myšlienky. Lebo nie je možné oddeliť viditeľný život, v ktorom dennodenne konáme v medziľudských vzťahoch od nášho myšlienkového, vnútorného, psychického sveta.
27/ Počuli ste, že bolo povedané: Nescudzoložíš! 28/ Ale ja vám hovorím: Každý, kto žiadostivo pozerá na ženu, už scudzoložil s ňou v srdci. (Evanjelium podľa Matúša, 5.kap.)
8/ Blahoslavení čistého srdca, lebo oni Boha uvidia. (Evanjelium podľa Matúša, 5.kap.)
Vlastná podstata človeka nie je ako si to ateisti a materialisti myslia v tele ale v duchu. Telo je len nástroj ducha, ktorý plní len tú funkciu, že sa naše ,,ja“ (duch) prostredníctvom neho môže tu na zemi vyvíjať, zdokonaľovať. Duch je vlastnou podstatou človeka. Telo je len najhutnejší obal, okrem neho má duch ešte jemnejšie obaly, dušu. To, čo cítime ako svedomie, lásku, úžasný cit pri umeleckom diele to je teda naše ,,ja“. To sme my! Naše obaly slúžia ako prostriedky pre naše zdokonaľovanie. Hriechom si samozrejme svoje obaly špiníme, duša sa zašpiní závisťou, nenávisťou, lakotou a pod. Samozrejme telesne to neskôr pocítime vo forme choroby. Každá nekalá myšlienka okamžite spôsobuje zhoršenie nášho duševného stavu, zanášame si dušu hriechom. Tie prírodné zákony, ktoré môžeme vidieť a pozorovať vo fyzickom svete (gravitácia a pod.), o ktorých nik nepochybuje, že pracujú neochvejne, exaktne presne, tak tie isté zákony alebo zákonitosti pracujú aj v jemnejších rovinách. Keď teda Ježiš hovoril o bielení svojich šiat (duše), nehovoril o niečom, čo je len symbolické. Tu ide o reálne veci, o reálne deje, pracujúce neochvejne exaktne. Ide o fyzikálne zákonitosti. Každý človek je strojcom a pánom svojho osudu. Len na ňom záleží stav jeho duše, jeho vnútra. Preto sa v dnešnej dobe... súdi každý sám. ,,Ako vy chcete, tak sa vám stane“ - Ježišovo často opakované upozornenie. O ,,desatore“ počul už každý, každý človek rozozná čo je a čo nie je hriech. Osemdesíat percent nášho obyvateľstva sa hlási ku kresťanstvu, žiaľ nevidno to, lebo si asi myslia, že navonok sa správať slušne stačí. Pritom svoje vnútro zanedbávajú ako najväčší lajdáci. Zle hospodária so zverenou im hrivnou. Neuvedomujú si však, na ich škodu, že sú v dobe platenia
účtov.
59/ Hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, dokiaľ nezaplatíš aj posledný halier! (Evanjelium podľa Lukáša, 12. kap.)
Koľkí obstojíme?
Posledný súd
34/ Hovorím vám: V tú noc budú dvaja na jednom lôžku; jeden bude vzatý, druhý ostane. 35/ Dve budú spolu mlieť: jedna bude vzatá, druhá ostane. 36/ [Dvaja budú na poli; jeden bude vzatý, druhý ostane.]. (Evanjelium podľa Lukáša, 17 kap.)
V súčasnosti prebiehajúci súd vplyvom zvýšeného toku svetla (nemyslí sa fyzické) pôsobí na psychiku jednotlivca a zosilňuje všetky jeho dobré a zlé vlastnosti bez možnosti úniku. To vyvoláva v človeku rôzne stavy ako napríklad pocit zrýchleného času. Čím viac má človek v sebe zlých vlastností, tým to bude mať ťažšie. Ak sa bude chcieť zachrániť, ak nebude chcieť z toho zošalieť (tlak na psychiku bude narastať) čaká ho nutnosť vyvinutia veľkého množstva duševných a duchovných síl. Nech si čitateľ všimne zvýšený výskyt psychicky narušených jedincov, deprimovaných a depresívnych más.
12/ Lebo tomu, kto má, bude dané a bude mať nadbytok; tomu však, kto nemá, bude odňaté aj to, čo má. (Evanjelium podľa Matúša,13.kap.)
Kto bude mať v sebe málo snahy pre realizáciu skutočných hodnôt, kto bude v sebe pestovať zlo a nízkosti akéhokoľvek druhu, aj to málo dobra, čo má ešte v sebe, ktoré mu ostalo, mu bude vzaté. Lebo tlak Sily, Svetla tak posilní to zlé v ňom, že to dobré bude doslova pridusené. A samozrejme, platí to aj obrátene, nik nie je dokonalý. Človek, ktorý sa snaží žiť podľa rád Ježiša, podľa desatora vo svojich každodenných prejavoch bude v tomto snažení posilnený a prejde mlynskými kameňmi apokalypsy. Ak teda Ježiš radil k bieleniu svojho rúcha, znamená to, že máme vyvinúť snahu k zušľachteniu svojho správania k blížnym, samozrejme aj v myšlienkovej rovine. Touto radou nám dal jasný kľúč k záchrane pred večným zatratením. Tu nikomu nepomôže modlikanie sa, chodenie do kostola, spoveď, pokiaľ sa človek nebude snažiť svoju vieru pretaviť do reálneho života dvadsaťštyri hodín denne. Niet inej cesty. Viera samotná nestačí, ani registrácia v cirkvi, v dnešnej dobe obstoja už len činy vychádzajúce z presvedčenia a poznania. Vyžaduje to napnutie všetkých síl čo človeku ešte ostali, táto cesta nie je pre lenivých, povrchných a zlovoľných.
Večné zatratenie
Varovali pred ním už proroci, vyslanci Boží, ktorí museli prísť po tom, ako sa ľudstvo odchýlilo zo správnej, Bohom určenej cesty. K tomu došlo po usadení egoizmu (semenisko všetkých necností) v ľuďoch. Keď sme ich povraždili, prenasledovali a vysmievali sa im, padli sme ešte hlbšie, musel prísť Syn Boží. Kto z veriacich raz plne precíti tú milosť, ktorá sa dostala tomuto nevďačnému ľudstvu? Ježišovi sa nepovodilo, žiaľ, inak. Zavraždili sme ho a my to paradoxne oslavujeme. Spása neprichádza skrz vraždu ale skrz napĺňanie a žitie Jeho Slova, ktoré priniesol! Pochopíme to niekedy?
V stredoveku sa večným zatratením strašil ľud. Nebolo to úprimné. Išlo o mocenskú hru predstaviteľov cirkví. V súčasnosti je to téma nemoderná, nehodí sa do ateizovaného spoločenského systému, kde sa bohom stal konzum. Nešťastné masy živočíchov, ponáhľajúcich sa... za čím vlastne... neuvedomujú si svoju osudovú situáciu, v ktorej každý sám za seba rozhoduje o svojom večnom bytí či nebytí. Buď, alebo. Za pár pozemských výhod zapantrošia večnosť. Zatratený ostane pri škrípaní zubov, ako sa píše v evanjeliách. Bude čakať dlhé obdobie na svoj koniec a za ťažkých múk napokon stratí navždy svoje vedomie.
Internet
Fenomén ,,internet“ , ktorý si získal svet za tak krátku dobu je najmladším a najflexibilnejším médiom. Ešte pred desiatimi rokmi bol sotva prístupný a dnes si bez neho nevieme predstaviť život. Kabalou odšifrovaný kód www = 666 však dáva tušiť jeho temné pozadie. Nie je vôbec náhodou, že vhupol do našich životov práve v tomto období. Internet ako taký, nie je ani dobrý ani zlý. Je to len nástroj ako každý iný a je len na ľuďoch, ako ho využívajú. Internet je zrkadlom nášho duševného stavu, vizitkou našej zrelosti. Pre vnímavého človeka, ktorý pozorne sleduje život a dianie na zemi, nebude vôbec prekvapením zistenie, že cez internetovú sieť, z pomedzi všetkých médií, sa najviac šíri zlo. Temno tak ovládlo túto sieť, že je prakticky nemožné sa mu pri surfovaní vyhnúť, nedostať sa s ním do stretu. Treba si uvedomiť, že človeku, ktorý to so sebou myslí úprimne, nemôže byť jedno čo vidí, na aké stránky chodí, a akým aktivitám prepožičiava svoju silu. Žijeme v prelomovej dobe, kde padnúť na dno, zbaviť sa morálnych zásad, podľahnúť všakoakým zvodom je neskutočne ľahké, až príliš jednoduché. Už samotná ľahostajnosť, povrchnosť, vytvára tomu, aj u relatívne dobrého človeka, živnú pôdu. Ako už bolo spomínané je nevyhnutné začať s dobrým chcením, s bielením rúcha, striasaním sa svojich nerestí, sklonov a necností. Každý vie, aké je to náročné, kde sú jeho slabé miesta v ktorých je veľmi zraniteľný. Vieme všetci dobre, aké ľahké je podľahnúť pokušeniu. Vezmime si len jeden príklad. Niekto bojuje alebo mal by bojovať so svojim sklonom žiadostivosti. Pritom pre takého človeka je priam neuveriteľne jednoduché dostať sa na stránky kde sa to smilstvom len tak hemží. Odolať pokušeniu nenavštíviť takéto stránky si bude vyžadovať značné nasadenie psychických síl. Ešte nikdy v histórii ľudstva nebolo temno tak ľahko prístupné ako v súčasnosti. Žiaľ, väčšina ľudí dneška nemá síl a ani nechce odolať tak lákavej možnosti. Aj keby tento človek vedome také (v našom prípade ako príklad nemravné) stránky nenavštevoval, skoro na každom kroku sa stretne s nejakou polonahou ženou, čo má zväčša reklamný charakter, ale aj s rôznymi ,,nevinnými“ upútavkami na ,,zábavné, vtipné, duchaplné“ stránky, ktorých je už kvantum. Z drvivej väčšiny človek neodolá, preklikáva zo stránky na stránku, z odkazu na odkaz, živiac svoju žiadostivosť, naberajúc na sile. Toto mu už zväčša nestačí, chce viac... A tak to ide ďalej. Chytil sa do siete, z ktorej sa nevie vymotať. Miesto toho, aby bielil rúcho si ho len zaťažuje, ešte viac zašpiňuje a premárňuje čas. Jeho zlé sklony sa doslova pasú na takýchto stránkach. Ezoterické chápanie internetu poodhaľuje jeho zvodcovský charakter nebezpečný hlavne pre slabých jedincov, pre ľudí bez uvedomelej zodpovednosti voči Bohu, pre ľahostajných a povrchných. Pre ľudí bez morálnych zábran ani nehovoriac. Pre ľudí duchovných v prvomrade cvičiskom ostražitosti a bdelosti. Internet je fenomén, v ktorom môže človek do sýta vyživovať náruživosti akéhokoľvek druhu. Internetom padli posledné etické zábrany tohto ľudstva. Orchester temnôt nahodil svoje siete s návnadami a láka do pasce nevedomého človeka v tomto jemu osudovom čase. Spútaný, ťažký svojimi sklonmi a náruživosťami, ktoré aj skrz internet pestuje, doslova chová ako zvieratko, smeruje do pekiel.
Internet a deti
V prípade ak človek v čase detstva zažil, videl alebo sa s niečím stretol (hlavne traumatického druhu, šok, stres, strach, úzkosť) čo ho následne negatívne poznačilo, v zrelom veku už môže len korigovať, zanedbanú výchovu v dospelosti nič nenahradí. Môžeme tušiť s akým potenciálom prídu súčasné deti vychovávané novodobou výchovnou pomôckou internetom do dospelosti. Deťom nepatria do rúk zápalky, cigarety, automobil... ale v porovnaní s internetom sú to len bezvýznamné hračky. Benevolencia v tomto smere je spôsobená dvomi významnými aspektmi. Kompetentní, hlavne školstvo a rodičia, vôbec nepochopili aké nebezpečenstvo internet pre vývoj dieťaťa predstavuje (nejaké nainštalované filtre a ochrana sú bezvýznamné). Keďže mnohé stránky sú tak ohavné, že normálny človek si to ani nie je schopný predstaviť, nemôžeme sa tomu čudovať. V školstve pracujú hlavne tí normálni avšak nebdelí. Kompetentní zaspali dobu. Ich romantické predstavy o surfovaní a naivita nahráva temnu. Doplácajú na to deti. Práve tí, čo majú vychovávať mladého človeka, ho nechajú surfovať s kľudným svedomím v rozbúrených vlnách, škodlivých dobrým mravom, láske a ušľachtilosti. Hodnotový systém si dieťa do podvedomia berie z videného, z toho čo ho obklopuje. Ono ešte nemá schopnosť rozlišovania. V podvedomí to ostáva po celý život. U mládeži je to podobné len s tým, že ona bytostne potrebuje okolo seba vzory. Internet ponúka negatívne. Preto je súčasná mládež taká, aká je. Prečo psychológovia nebubnujú na poplach? Druhým aspektom je ateizované školstvo, ktoré v prvom rade hľadí na vedomosti. Žiak má byť, okrem iného, zručný pri práci na počítači, na internete. Charakter sa nevyučuje. Súčasné školstvo nedbá na výchovu mladého človeka, nerešpektuje mravný a etický zákon a teda ani žiaka ako samostatne duchovnú osobnosť. Toto školstvo chápe žiaka ako výkonnú jednotku trhu s hlavnou úlohou, k tomu orientovanou pedagogikou vychovať z neho konzumenta, živočícha. Týmto porušuje základné ľudské práva a slobody človeka a osemdesiat percent vlažných kresťanov na Slovensku tomu pritakáva. Každý systém si vytvára vlastných hrobárov.
