Nasledujúce informácie budú neprijateľné pre ľudí, ktorí nečítali „Posolstvo Grálu“. „Inteligentný, rozumoví ľudia“ našej technickej doby predsa nepripúšťajú existenciu jemnejších, éterickejších bytostí, ktorí by boli zodpovední za pre nich samozrejmé prírodné javy. Pritom tieto bytosti tu boli skorej ako my ľudia, v dávnych prehistorických dobách nás učili a viedli a my za odmenu sme ich vykázali do ríše rozprávok.
     Škriatkovia, trpaslíci, lesné víly, rusalky, či obri naozaj existujú, len naše hrubohmotné oči ich nedokážu vidieť. V dávnych dobách ich ľudia dokázali vnímať a komunikovať s nimi, preto sa tak hojnom množstve zachovali v rôznych povestiach, bájkach, rozprávkach a predovšetkým v mytológii. Staroveká mytológia vo svojich základoch je založená na pravde. Ľudská fantázia zdeformovala týchto vládcov prírodných bytostí, a mylne ich nazývala Bohmi. O tom, že nad nimi sú ešte vyššie, duchovné svety a na vrchole samotný Stvoriteľ sa ľudia mali dozvedieť až neskôr. Jedno nevylučuje druhé! Aj keď ortodoxná katolícka cirkev by najradšej ukameňovala za podobné názory.
     Malé deti ešte aj dnes dokážu vidieť prírodné bytosti. Historické vedomosti o ich existencii sa najdlhšie zachovali na území dnešného Thajska a Laosu. Na Islande dodnes natoľko uznávajú a uctievajú gnómov a elfov, že v zvláštnej forme s nimi spolupracujú. Islanďania sa vyhýbajú stavbám domov alebo ciest na určitých miestach, ktoré patria „skrytému národu“. Kvôli kamenným trpaslíkom, ktorý žijú v balvane zúžia cestu, alebo naplánujú „zbytočnú“ zákrutu.


     V nasledujúcom texte všetky citáty budú od Roselis von Sass, ktorá podala azda najpodrobnejší opis o týchto „malých, verných služobníkoch Pána“.
     „Dnešný „vysokocivilizovaní“ pozemský ľudia, predovšetkým príslušníci bielej rasy, svojou vlastnou vinou stratili všetko svoje vedenie o všetkých bytostných prírody, ktorí vytvorili kedysi aj Zem rajskej krásy a počas dlhých vývojových epoch boli láskyplnými učiteľmi a ochrancami mladých pozemských ľudských duchov-
     Dnes v Súde je dôležité, aby všetci ľudia, ktorí chcú duchovne prežiť, nepovažovali bytostné národy prírody len za „mytologických bohov“ a za im podobné „rozprávkové postavy“, ale uznali ich za tých, čím v skutočnosti sú: bytosti, ktoré plnením Božej Vôle vytvorili sedem svetov neskoršieho stvorenia, v ktorom ľudský duchovia našli láskyplné prijatie, aby mohli dozrievať a vyvíjať sa.
     Žiaden na Zemi žijúci „rozumovo bystrý“ tvor netuší, ako je veľmi zaviazaný prírodným bytostiam vykázaným do rozprávkových krajín. No napriek tomu zostáva nepochopiteľné, že práve ľudia, ktorí sa považujú za takých chytrých, nevidia iskierku pravdy, ktorá svieti z bájí o bohoch napriek tomu, že sú tak znetvorené, ako sú.
     Rovnako nepochopiteľným zostáva skutočnosť, že predpokladajú, že nádherné svety prírody vznikli z ničoho a bez spolupôsobenia činorodých rúk. Na Zemi nikto nebude očakávať, že z ničoho, bez najmenšieho ľudského pričinenia vznikne kus chleba, šaty, alebo domy. Človek má k dispozícii základné suroviny, z ktorého môže vyrobiť všetko to, čo potrebuje na to, aby sa udržal pri živote. Nie je to inak ani v ríšach prírody. Bez spolupôsobenia vykonávajúcich bytostných síl by nebolo života a pohybu, rastu, kvitnutia a zániku.
     Čím viac sa ľudské tvory odťahovali od duchovného prílivu Svetla, o to viac sa vyhýbali vplyvu svojich bytostných priateľov prírody. Stali sa voči svojim niekdajším učiteľom a ochrancom arogantní a povýšeneckí a tým najhorším spôsobom sklamali dôveru, ktorú im bytostný prejavovali.
     Trvalo dlho, veľmi dlho, kým bytostný služobníci Boha napokon pochopili, že ľudia, ktorých duchovnú prevahu stále radostne uznávali, sa pomaly ale nezadržateľne dostali pod vplyv padnutého archanjela Lucifera a légií jeho služobníkov.“

     Rímska a grécka mytológia, ktorá pôvodne bola čistá, vychádzala práve z učenia o malých bytostiach prírody. Poznali aj ich vládcov – veľkých bytostných, ako napr. Zeus, Apolón. Mars, Neptún, Afrodita, či Baldur / Silvanus /, ktorý je vládcom všetkých stromových elfov.
     Tieto malé, asi meter veľké bytosti ochraňujú stromy. Nie vo všetkých stromoch však bývajú elfovia. Presne sa dá spoznať v ktorých stromoch žijú, lebo tie sú obzvlášť krásne. Vo veľkých lesoch pripadá zvyčajne jeden elf na osem stromov. Cez drevo stromu sa pohybujú podobne, ako my ľudia sa pohybujeme cez vzduch.

     Kvetinové princezné sú ochrankyňami kvetinových elfov. „Nosia dlhé, tunikám podobné široké rúcha zo svetlej závojovej tkaniny. Ich hlavu zdobí diadém v tvare koruny, ktorý je zdobený kvetinami z drahých kameňov.“
     Malí kvetinoví elfovia sú tej istej žiarivej krásy ako ich veľké ochrankyne. Ich veľkosť sa riadi podľa ich kvetov, no veľmi zriedkavo dosahujú viac než 15 centimetrov. Nebývajú priamo v hrubohmotných pozemských kvetoch, ale vo vrstve o niečo jemnejšej, ktorá obklopuje celú našu Zem.
     „Všetci kvetinový elfovia majú priesvitné, sťaby zo strieborných vlákien utkané krídielka. Tvary krídeliek sú rôzne. Niektoré sa podobajú krídlam motýľov, iné zas majú tvar krídiel vážok. Všetky sú jemné a priesvitné. Jemné, priesvitné a pavučinovo jemné sú aj rúcha, ktoré malí elfskí tvorovia nosia. Ich farby sa úplne prispôsobujú danému kvetu.
     Všetci elfovia, s výnimkou kráľovnej elfov majú dlhé vlnité vlasy s kovovým leskom, ktoré držia spolu tenké vlasové diadémy. Z maličkých nadpozemsky krásnych tváričiek elfov žiaria okrúhle, velikánske oči farby kvetov. Kvetinoví elfovia sú najzázračnejší tvorovia v neskoršom stvorení. V skorších časoch, keď ešte boli oddaní ľuďom, sa často stávalo, že si sadli na ruky žien a detí, keď sa tieto starali o kvety, alebo len sa kochali ich krásou.“

     Na udržiavaní povrchu zeme pracujú „gnómovia“. Spoluvytvárali našu planétu a v súčasnosti sa starajú o to aby naša Zem mohla aj naďalej zelenať. Ich výzor pripomína trpaslíkov z rozprávky. Majú malé okrúhle hlavy s čiapočkou, ale bez brady. Na svojom opasku nosia malý štvorhranný lampášik, v strede ktorého svieti svetlomodrý drahý kameň.
     K národom gnómov patria aj „albovia“, ktorí sa starajú o drahé kovy a minerály. Kedysi spolupracovali na ich vytváraní, dnes konzervujú tieto im zverené poklady.
     „Albovia sú asi meter veľký. Ich malé postavy sú široké a silné. Ošatenie sa skladá z nohavíc a z akejsi blúzy, ktorá vyzerá ako ruská košeľa, ale je užšia a z takej látky, ktorej nieto na Zemi. Všetci nosia čižmičky. Farby ich ošatenia je ťažké určiť, lebo sa stále menia a až do najjemnejších rozdielov sa úplne hodia do oblasti, v ktorej sa albovia práve nachádzajú a pracujú.“

     Na výstavbe pohorí a na mnohých premenách našej planéty spolupracovali aj „obri“. Dnes sú znova v činnosti a chystajú posledné prevraty Zeme. Vo vnútri Zeme sa už dlho pripravujú udalosti, ktoré v presne stanovený čas nadídu a zmenia rozmiestnenie všetkých pevnín a morí.
     „Obri sú vysoký ako veža. Ich hlavy sú strapaté a ich kedysi dobrácke oči stvrdnú a zalejú sa hnevom, keď sa obracajú k ľuďom. Nosia nohavice, plášte a čižmy z kožovitého hrubozrnného materiálu. Plášte im uprostred držia spolu pletené šnúry.“

     Niektoré bytosti tvoria spájajúce mosty medzi zvieracou a ľudskou podobou. Majú spoly zvieraciu a spoly ľudskú podobu – napr: všetky vodné bytosti, fauny, či kentauri.
     Pozrime sa najprv na obyvateľov vôd. V každej morskej ríši vládne „morský kráľ“. Jeho poddanými sú „rusalky“ / sirény /, ktoré sú ochrancami všetkých rýb. Spievajú im a ryby sa k tomu pridávajú. Vo veľkých tokoch žijú aj mužské bytosti – „tritoni“.
     „Telo ženských ako aj mužských obyvateľov je spolovice ryba, spolovice človek. Horná časť tela s ľudskou podobou prechádza do rybieho tela v oblasti pupku.
     Trup a líca rusaliek je prekrásny. Ich vlasy a oči sa jagajú červenkasto v takých farebných odtieňoch, akých v hrubohmotnosti nieto. Ich spev predstihuje všetko, čo pozemský ľudia v tomto ohľade poznajú.“

     „Ďalšie bytosti, spoly človek, spoly zviera sú kentauri. Horné telo majú ľudské, silné červenohnedé, ktoré prechádza do predĺženého, kožou pokrytého konského tela. Ich hlavy sú okrúhle. Pokrývajú ich kučeravé, srstnaté vlasy. Z ich hladkej, bezbradatej tváre žiaria prenikavé červené oči.“
     Ich úlohou bolo aby viedli a ochraňovali stáda koní, byvolov, slonov a iných veľkých živočíšnych druhov pred činnosťou sopiek a zemetrasení.

     „Ďalším bytostným, spolovice zviera, spolovice človek, je faun, zvaný aj pan, troll alebo waldšrat. Tieto bytosti videli ľudia najdlhšie, lebo stoja najbližšie k hrubohmotnosti.
     V staroveku sa fauni všeobecne považovali za ochrancov stád krotkého hovädzieho dobytka a oviec, lebo pastieri ich často vídavali v blízkosti týchto zvierat. Fauni však viedli a ochraňovali všetky druhy divých zvierat až po jelene.
     Fauni majú svetlohnedé ľudské horné telo a okrúhle hlavy, pokryté kučeravými vlasmi. Z ich hladkých, nezarastených mladých tvárí žiaria taktiež červené oči, ktoré podobne ako akési rentgénové oči prenikajú všetkou hmotou. Ich lesklé mužské horné telo prechádza približne uprostred tela do dvojnohého zvieracieho tela. Nohy týchto zvierat vyzerajú ako jelenie alebo dlhosrsté srnce.
     Fauni majú rovné ľudské držanie tela a sú rôznych veľkostí. Najvyšší spomedzi nich dosahujú výšku približne dvoch metrov. Hlavy všetkých faunov sú zdobené vencami z pestrofarebných listov. Tieto vence sú darom lesných víl.
     Každý faun, dokonca i ten najmenší, nosí zo sebou jednu alebo viac píšťal. Tieto píšťaly sú zvyčajne zostavené z viacerých rúr a tak ako v staroveku, i dnes sa nazývajú panove píšťaly.
     Aj fauni viedli svoje zvieratá hudbou, a to svojou rôznorodou hrou na píšťaly, ktorou vyjadrujú všetko, čo chcú povedať svojim zverencom.“

     Existuje veľa ďalších druhov bytostných, ktorí sa spolupodievajú na výstavbe tejto našej hrubohmotnosti. Ako napríklad „veterné bytosti“, „uralidi“, „sylfovia“, „vanovia“ a ešte mnoho ďalších. Moderný človek ale v ich existenciu neverí a ich prácu považuje za samočinné deje prírody.
     Odvrátili sme sa od prírodných bytostí, takisto ako väčšina ľudstva sa odvrátila od svojho Boha, ktorému všetky tieto bytostné sily tak oddane slúžia. Mali by sme sa od nich učiť vernosti, pokore a predovšetkým skromnosti. Naše márnomyseľnosť, že sme pánmi tejto malej planéty, môže za okamih vyfučať, kedykoľvek na Stvoriteľov príkaz začnú títo „verný služobníci Pána“ dlho pripravovaný Súd.